Epochy a vína

Cieľom Mesta Hévíz je predstavi" historické a gastrokultúrne hodnoty nachádzajúce sa pri liečebnom jazere. Štvr" Egregy nimi oplýva, a preto vážených návštevníkov pozývame na prechádzku, ktorá ich prevedie po atrakciách Egregye a ponúka príjemnú rekreáciu.

Štartovacím bodom tematickej prechádzky sú čiastočne odhalené a konzervované ruiny z rímskej doby, a konečným bodom je kostol z obdobia vlády Arpádovcov; prechádzka návštevníkov prevedie chronologicky od rímskej doby po príchod Maďarov a nástup kres"anstva.

Hlavné zastávky na ceste „Epochy a vína – Tematické korzo v štvrti Egregy mesta Hévíz”

Ruiny z rímskej doby

Zem v štvrti Egregy v sebe ukrýva pozostatky jednej z najvýznamnejších osád z cisárskeho obdobia na okolí, ktorá bola obývaná po takmer štyri stáročia, od prvej polovice 1. storočia až po začiatok 5. storočia. Odhalená a prezentovaná budova vilového gazdovstva či osady pozostávajúcej z početných budov bola počas dlhého užívania viackrát prestavaná. "Reštaurácia" ruín sa prvýkrát uskutočnila v roku 2003. Počas reštaurovania sa snažili prezentova" štyri architektonické periódy, ktoré sa výsledkom archeologických prác odhalili. Odvtedy sa odhalené časti začali poškodzova", ruiny vo svojom predošlom stave čelili rozpadu, a preto sa opätovná reštaurácia stala nevyhnutnou, a zrealizovala sa v roku 2011.

Na základe svedectva archeologických nálezov bol Hévíz a jeho okolie v rímskej dobe husto obývanou oblas"ou. V blízkosti viedla hlavná cesta z Itálie do hlavného mesta Panónie, do Aquincumu, ale Rimanov pri"ahovala aj krása a mediteránna tvárnos" krajiny. Jedným z najvýznamnejších nálezov z okolia Balatonu je kamenná budova z cisárskeho obdobia odhalená v štvrti Egregy, ktorá bola pravdepodobne obytnou budovou vilového gazdovstva (villa urbana). Vila s pôdorysom skoro tisíc metrov štvorcových, postavená okolo roku 100 po Kristovi mala otvorenú stĺpovitú chodbu, bazén s teplou, vlažnou a studenou vodou, a vo viacnásobne prestavanom stave sa zachovala do začiatku 5. storočia. Na západ od spomínanej obytnej budovy sa našli pozostatky hospodárskych budov patriacich k vile, ktoré s odhalenými ruinami pravdepodobne predstavovali súvislý komplex budov. Spomínané pozostatky nasvedčujú tomu, že Rimania svoje vily a budovy včlenili do panónskej krajiny naozaj majstrovsky. Vizualizáciou vily obrovských rozmerov a ďalších budov, ktoré ešte len čakajú na odhalenie sa môže pozorovateľ vznies" do 2000-ročného predchodcu dnešného mesta, ktorý bol impozantným nielen svojimi rozmermi, ale bol postavený náročne aj v detailoch vyhotovenia. Egregyská vila a nálezy odhalené na iných miestach Hévízu - Jupiterov kamenný oltár objavený v blízkosti jazera, mince z cisárskeho obdobia vynesené na povrch potápačmi - poukazujú na to, že v osídlení Rimanov azda zohralo svoju úlohu aj „zázračné jazero” s liečebnou vodou.

Prezentačná budova

Prichádzajúc smerom od priestoru pre podujatia návštevníkov víta konštrukcia brány vytvorená z monolitných blokov, prestupom cez ktorú si môžu posedie" pod tienistými pergolami, na ktorých sa popína vinič a ďalšie popínavé rastliny. Na južnej strane, v súlade s rímskymi tradíciami sa vybudovalo malé vnútorné okrasné nádvorie, v strede s pôvabnou fontánkou. Vchod do budovy sa vytvoril podobným spôsobom medzi monolitnými blokmi, odkiaľ sa dostávame do vstupnej haly. Naľavo od vstupnej haly očakáva deti viacfunkčný priestor pre rôzne aktivity, ktorý sa dá spoji" so vstupným priestorom, a poskytnú" tak miesto pre väčšie podujatia. Zo vstupnej haly naľavo sa otvára výstavisko.

Priestor pre podujatia

Medzi Okrasným námestím a budúcou prezentačnou budovou sa v rámci projektu vytvára trávnatý priestor pre podujatia až po hranice rímskych ruín. Cez tento trávnik povedú dve exploračné cesty: severná sa pripája k budove múzea (vydláždená); južná zabezpečuje priame spojenie medzi ulicou Attila a mestskou štvr"ou Egregy (štrkovaná). Pozdĺž cesty pripájajúcej sa k múzeu sa plánuje akcentovanie vchodu do múzea a vytvorenie záhonov s trvalkami s okrasným účelom. Pozdĺž južnej hranice areálu priestor obklopuje pás krovín, paralelne s čím sa tiahne stromoradie. Stromoradie poskytuje tieň pre príležitostných predavačov, a zároveň vytvára kontrast k efektu jednoúrovňového zeleného povrchu interiéra parku.

Ihrisko

Plánuje sa rozšírenie rozmerov ihriska vybudovaného v bezprostrednom okolí miesta s ruinami v rámci I. fázy vývoja v trávnatom priestore hájika. Centrálnym prvkom ihriska je „strážna veža”, na ktorú možno vyliez" pomocou preliezacích pomôcok rôznej konštrukcie a rôzneho stupňa obtiažnosti z viacerých smerov. Ako súčas" rímskej tematiky funguje tento preliezací-šplhací kombinačný prostriedok na rozvíjanie zručnosti prakticky ako gladiátorská škola, všeobecne rozšírená v starovekom Ríme. Jedinečne vyrezávané stĺpy a ich hlavice evokujú výzor a svet foriem rímskych sú"ažných vozov, pohon kolies podávajú zážitok dynamizmu a bezuzdnosti sú"aží. Taktiež ako prvok gladiátorskej školy čakajú na deti balančné brvná s jedinečnou drevorezbou s vyobrazením zvierat, ktoré boli rímskymi symbolmi alebo mali kultický význam (orol, vlk, hus, had). Dôležitým prvkom ihriska je archeologické nálezisko. V piesku, v rámci ohraničeného priestoru, sa ukryjú kúsky nádob podobných starovekým keramickým nádobám či kópie rímskych peňazí z regiónu, ktoré môžu deti zostavi" na spôsob skladačky vkladaním do pôdorysnej schémy. Ako imitácia starovekých pretekov na vozoch sú vystavené aj dve kolesá na behanie.

Kneippova šlapačka

Medzi ruinami, pozdĺž ešte nepreskúmaných stien ukrytých pod zemou ponúka suchý chodníček Kneippovej šlapačky telesné aj duševné osvieženie unaveným turistom. Chodníček sa umiestnil bezprostredne vedľa ruín, keďže jeho pôdorysné riešenie úplne zodpovedá kontúram pozostatkov rímskej budovy spojenej s vilou z rímskeho obdobia. Kneippova metóda dostala svoje pomenovanie po svojom vynálezcovi, Sebastianovi Kneippovi. Prechádzka naboso po kamienkoch rôznej veľkosti, po štrku, na drevených povrchoch a drevených štiepkoch ponúka prirodzenú masáž. Má veľmi dobrý účinok na krvný obeh nôh a na spevnenie žilových stien. Masážou reflexných zón dokáže stimulova" všetky orgány. Osviežuje, oživuje, relaxuje, a pri pravidelnom cvičení má veľmi priaznivý účinok na procesy látkovej výmeny. Metóda sa môže aplikova" proti únave a na zlepšenie porúch krvného obehu, ale pre ľudí so srdcovými "ažkos"ami sa neodporúča.A Kneipp-kúra alkalmazásáról érdemes orvossal konzultálni idős korban, vagy terhesség vagy cukorbetegség esetén.

Okrasné námestie

Nachádza sa bezprostredne pri rímskokatolíckom kostole, a pripája sa ku vchodu do kostola, otvárajúc priestor medzi ulicou Zrínyi a priestorom pre podujatia. Malé verejné námestie je oproti chodníku nižšie, je opatrené okrasnou krytinou, má fontánku s pitnou vodou a lavice, a od múzea a ruín ho delí brána s charakterom záhradnej besiedky. Na južnej strane námestia, medzi kostolom a námestím poskytuje tieň novovysadené stromoradie.

Čakáreň na autobusy - odpočívadlo - Cyklistický prístupový bod

Budova obklopená útulnou otvorenou chodbou poskytuje pre čakateľov na autobusy či prehliadkový vláčik tienisté odpočívadlo, chránené od dažďa. Mapa umiestnená na stene budovy zároveň slúži ako zdroj informácií pre oddychujúcich turistov, a nachádza sa tu aj kryté miesto na odloženie bicyklov. V odpočívadle sa nachádzajú dámske, pánske a bezbariérové toalety.

Hrob rímskeho vojaka

Rímsky hrob z tehál vrezaný do strmej stráne bol objavený v roku 1925 pri orbe, na východnom konci pozemku Lászlóa Barátha z Egregye. Archeologický prieskum hrobu vykonal Dr. Árpád Csák, riaditeľ Balatonského múzea. Na pravom pleci mužskej kostry ležiacej v hrobe bola bronzová spona, a približne na páse bronzová pracka. Okrem nich sa v hrobe našiel železný nôž, zlomky sklenej nádoby a bronzová minca malých rozmerov z obdobia vlády Constantina II. (340-361). Artefakty z hrobu sa odviezli do múzea v Keszthelyi, kde sa nálezy počas druhej svetovej vojny zničili. Tehlový hrob však nerozbúrali, a možno ho teda pozrie" v pôvodnom stave, spolu s kostrou. V kruhu egregyského ľudu sa čoskoro rozšírila fáma, že v hrobe odpočíval rímsky dôstojník, spolu so zlatými mincami a vojenskými odznakmi. Rímsky hrob v Egregyi v skutočnosti patrí do zatiaľ nepreskúmaného cintorína, kde v polovici 4. storočia pochovali miestneho obyvateľa so skromnými pozostalos"ami. Slávny maďarský spisovateľ Dezső Kosztolányi navštívil toto miesto v roku 1934, a pozrel si hrob „rímskeho veliteľa”. Vo svojej novele s názvom Egregy opisuje, čo videl na tejto návšteve, pri ktorej ho „inšpirovalo” tajuplné stretnutie veľmoci Ríma a malej dedinky skrze života „rímskeho vojaka” vďaka pluhu Lászlóa Barátha.

Zastávka Flavius na Hévíze

Provincia Panónia zohrávala v Rímskej ríši mimoriadnu úlohu. Ako pohraničná provincia obraňovala vnútro impéria pred barbarskými útokmi, a na druhej strane viedli cez ňu dôležité cesty, ktoré fungovali ako významné tepny sprostredkovateľského obchodu. Takou bola aj „Jantárová cesta”, po ktorej prepravovali jantár vylovený v oblasti Baltského mora, jeden z luxusných tovarov italského priemyslu. Pozdĺž tejto cesty sa vybudovali rímske mestá Západného Zadunajska, skutočné centrá administrácie a kultúry. Panónia zopárkrát nadobudla mimoriadny význam, tu sa zdržujúce légie vyhlásili v roku 193 Septimia Severa za cisára, a cisár Theodosius (Theodosius Veľký) sa viackrát - napríklad v rokoch 374 a 378 - výrazne porazil Sarmatov, ktoré na rímske územie vpadli cez Dunaj. S osobou Theodosia Veľkého sa spája vytvorenie duchovnej a kultúrnej jednoty ríše. Vo svojom náboženskom edikte vydanom v roku 380 vyhlásil kres"anstvo za štátne náboženstvo, zrušil predchádzajúce edikty, ktoré legitimizovali prenasledovanie kres"anov, a v duchu nicejského koncilu z roku 325 vystúpil proti ariánskym kacírom (popierajúcim Svätú Trojicu). O zázračnom účinku hévízskeho jazera sa zachovali početné legendy, jedna z ktorých sa spája s osobou cisára Theodosia Veľkého, ktorý sa narodil ako Flavius Theodosius. Podľa historky chudorľavý Flavius, ktorý trpel detskej obrnou ozdravel po ponorení sa do vody jazera, vďaka čomu sa neskôr mohol sta" jedným z najvplyvnejších cisárov Rímskej ríše.

Zastávka Rímska architektúra, vinárstvo, vinohradníctvo - Cisár Theodosius Veľký

V priebehu dejín nechal v Egregyi stopy skoro každý národ, ktorý kedysi obýval okolie Balatonu. V oblasti medzi egregyským kostolom Ježišovho Srdca a rašelinovou dolinou objavili nálezy z ôsmich archeologických epoch, počnúc od stredného neolitu (koniec 4. tisícročia pred Kr.) po karolínske obdobie pred zaujatím vlasti (9. st. po Kr.). Zo spomínaných epoch sa ukázala ako najtrvácnejšia prítomnos" Rimanov. Nasvedčujú tomu aj pozostatky budovy z raného cisárskeho obdobia (villa rustica) čiastočne preskúmanej v roku 1931 Árpádom Csákom, kde sa našli bohato zdobené zlomky fresky a kocky mozaiky. V roku 1901 počas prípravy pôdy pred zakladaním vinohradu objavili v keramickej nádobe 276 ks mincí zo 4. storočia, a v roku 1936 sa na západ od zvonice (kostol Ježišovho Srdca) našla pec na vypaľovanie tehál. Aj stredoveká dedina a kostol z obdobia vlády Arpádovcov sa vybudovali nad základnú vrstvu rímskeho základu. Do Panónie - a teda aj na oblas" Balatonu - priniesli so sebou Rimania aj remeslo pestovania viniča, čomu nasvedčuje aj nápis na keramickej nádobe, ktorá sa tu našla: Da Bibere (Dajte mi napi"). Vinohradníctvo sa tu mohlo sta" úspešným kvôli odborným znalostiam Rimanov i výhodným prírodným danostiam. Egregyská pôda je stredne "ažká, piesočnatá a mierne kamenistá. Táto „teplá”, ba niekedy „ohnistá” pôda spolu s výhodnými klimatickými podmienkami umožňovala pestovanie vín vynikajúcej kvality. Nie je náhodou, že tunajšie maďarské obyvateľstvo v období vlády Arpádovcov pokračovalo vo vinohradníctve s rímskymi koreňmi.

Zastávka Štátne náboženstvo a príchod Maďarov

Náboženským ediktom vydanom r. 380 urobil Theodosius Veľký kres"anstvo náboženstvom Rímskej ríše. Po zániku Rímskej ríše, po období, ktoré je podľa archeológov „nejasným obdobím” sa v Egregyi usídlili národy neskorej vlny s"ahovania národov; ich prítomnos" sa kladie na 8-9. storočie. Na mieste medzi kostolom Ježišovho Srdca a rašelinovou dolinou sa objavila primitívna pevnos" z karolínskeho obdobia a zrúcaniny stien kúrie z 9. storočia. Po zaujatí vlastí našlo svoj domov maďarské obyvateľstvo aj v Egregyi. Na začiatku 13. storočia sa dedina dostala do vlastníctva rodu Atyusz, ktorý popri rodoch Türje a Hahót bol jedným z najväčších rodov v župe Zala. Prvá písomná zmienka o Egregyi pochádza z roku 1221, kedy comes Sal z rodu Atyusz ponechal svoj statok Egregy na svoju manželku. Listina zároveň obsahuje prvý písomný údaj o pestovaní viniča v Egregyi, pretože v pozostalosti stojí aj osem kmeňov viniča. V druhej polovici storočia, v roku 1274 sa meno Egregy („Egreg”) spomína v súvislosti s obchôdzkou, a v listine datovanej 28. marca 1328 sa zmieňuje o ceste, ktorá spája Hosszupáh (Alsópáhok) s dedinou Egregy („villa Egrug”). Z roku 1341 sa zachovala listina, v ktorej prvýkrát stojí zmienka o dodnes zachovanom kamennom kostole v Egregyi, zasvätenej Svätej Kataríne. Stredoveká dedina sa nachádzala v blízkosti kostola. Dedina a kostol patrili v 14-15. storočí rodinám Koppányi, Szentbenedeki, Foky, a Hertelendy. V tureckom období sa dedina viackrát spustošila a znovu vybudovala, a začiatkom 18. storočia prišli do Egregye nemeckí osadníci, ktorí sa neskôr úplne zmaďarčili.

Zastávka Formovanie kres"anstva – Kostol Svätej Magdalény z obdobia vlády Arpádovcov

V období vlády Arpádovcov (11-13. storočie) sa dedinské kostoly stavali v hojnom počte, veď zákony Štefana I. už začiatkom 11. storočia nariadili, aby každých 10 dedín postavilo kostol. Egregyský kostol z obdobia vlády Arpádovcov bol postavený v druhej štvrti 13. storočia, o storočie skôr ako sa v listine prvýkrát spomína (1341). V stredoveku stáli domčeky dediny v blízkosti kostola, po tureckom období sa však dedina pres"ahovala ďalej. Kostol stojí odvtedy osamotene, obklopený iba cintorínom používanom celé generácie. Egregyský kostol v románskom slohu je najkrajším príkladom maďarských dedinských kostolíkov včlenených do krajiny, a svojimi proporciami, formovaním hmoty a usporiadaním pôdorysu predstavuje najvyspelejší typ slohu. Remeselnícke riešenia účelnej stavby mienenej na dlhodobé užívanie sú v súlade s jej krásnym vzhľadom. Stavba má pozdĺžne usporiadanie, trojité členenie (veža - loď - svätyňa) a orientáciu východ-západ. Najkrajšou čas"ou kostola stavaného z panónskeho pieskovca, ktorý sa v okolí nachádza vo veľkom množstve je osemuholníková veža, okenné otvory ktorej členia štíhle stĺpy s ozdobnými hlavicami. Kostol bol v období baroka (1731), a aj následne viackrát renovovaný - v polovici 19. storočia, v rokoch 1912 a 1938, a naposledy v roku 1964. Egregyský kostol ako mimoriadne krásny príklad domácej dedinskej architektúry románskeho slohu je starostlivo chránenou kultúrnou pamiatkou.